Keď čelíme ohrozeniu, obvykle reagujeme automaticky a bez vedomého rozhodovania. V sebaobrane poznáme tri reakcie na stresovú situáciu, ktoré sú nám evolučne blízke. Porozumenie týmto reakciám nám môže pomôcť lepšie sa pripraviť na rôzne situácie, a tým pádom sa aj efektívnejšie brániť. Práve preto im venujeme pozornosť aj na našich kurzoch sebaobrany.
Únik (Flight)
Ľudia sa na kurzy sebaobrany chodia naučiť fyzicky brániť. Preto ich môže prekvapiť, keď počujú, že najlepší boj je taký, ktorý nikdy nezačal. Ak totiž máte možnosť sa konfliktu vyhnúť, odporúčame všetkými desiatimi to urobiť. Iba tak totiž minimalizujete riziko, že sa zraníte alebo dostanete do zbytočných problémov.
Únik je jednou z najbežnejších reakcií na hrozbu a evolučne nám pomáhala vyhnúť sa predátorom. Schopnosť rýchlo uniknúť pred nebezpečenstvom znamenala vyššiu pravdepodobnosť prežitia a možnosť reprodukcie. Únik je preferovanou možnosťou najmä vtedy, ak vyhodnotíme hrozbu ako príliš silnú alebo nebezpečnú. My sme však názoru, že pokiaľ je cesta na únik možná, vždy by sme si ju mali vybrať a nenechať nič na náhodu, ktorá nás môže vyjsť draho.
Útok (Fight)
Ak nemáme možnosť úniku, nezostáva nám nič iné, než hrozbe čeliť priamo. Únik nemusí byť možný napr. preto, že nie sme sami a potrebujeme ochrániť tých, ktorí sú s nami alebo preto, že nás útok prekvapil natoľko, že cesta na únik už voľná nie je.
Evolučne útok mohol jedincovi priniesť výhodu ak prebiehal boj o teritórium, potravu či pri ochrane potomstva. Tí, ktorí boli schopní úspešne brániť seba a svojich blízkych, mali vyššiu šancu na prežitie a odovzdanie svojich génov ďalším generáciám.
Útok by však nemal byť prvou voľbou, aj napriek tomu, že trénujete nejaký bojový šport, bojové umenie, či sebaobranu. Je to tak najmä preto, že tým zvyšujete riziko zranenia seba, ale aj útočníka, čo môže so sebou niesť aj právne následky.
Zamrznutie (Freezing)
Mnohí to možno poznajú – niekto na vás kričí, ohrozuje vás a vy sa nemôžete ani pohnúť. Keď situácia pominie, máte výčitky, že ste niečo nespravili alebo nepovedali. Aj keď tento typ reakcie môže na prvý pohľad vyzerať kontraproduktívne a nelogicky, má svoj význam.
Zamrznutie mohlo byť účinnou stratégiou napr. pri strete s predátorom, ktorý reagoval na pohyb. Ak sme sa prestali hýbať, mohol nás predátor prehliadnuť alebo vyhodnotiť ako nevhodnú korisť. V dnešnom svete si to môžeme lepšie demonštrovať na príklade, kedy kráčate po ulici a z ničoho nič zastanete, pretože ak by ste tak neurobili, zrazili by ste sa s iným človekom. Táto reakcia sa vyvinula ako obranný mechanizmus, ktorý nám môže v určitých situáciách zvýšiť šance na prežitie.
Freezing je prirodzenou reakciou, nevieme ju zo svojho „rebríčka“ vyhodiť len preto, že nám nepripadá vhodná. Trénovaní jedinci s ňou vedia pracovať efektívnejšie, ale neznamená to, že už nikdy nezamrznú. Navyše, zamrznutie nám môže poskytnúť krátky čas na vyhodnotenie situácie a rozhodnutie o ďalšom kroku.
