Práve takto často reagujú obete napadnutí a sú presvedčené o tom, že sa tomu nedalo zabrániť, pretože neprišlo žiadne varovanie. Poďme sa v tomto článku povenovať základom situačnej bezpečnosti, ktorá nám môže pomôcť v prevencii proti tomu, aby sme boli napadnutí. Pretože ako radi opakujeme, boj, ktorý nezačal, je vyhratým bojom.
Situačná bezpečnosť v sebaobrane znamená, že sme si vedomí svojho okolia, vďaka čomu dokážeme predchádzať potenciálne nebezpečným situáciám a adekvátne na ne reagovať. Jednoducho povedané, využívame svoje zmysly na to, aby sme vnímali svoje okolie a chápali, čo sa okolo nás deje. Na to, aby sme to dokázali, potrebujeme byť duchom prítomní. Možno to znie až absurdne jednoducho, ale dnes na ulici stretnete skôr ľudí, ktorí bezducho kráčajú oproti vám. Sú zahĺbení do svojich mobilov, myšlienok či hudby, ktorú počúvajú na spríjemnenie cesty a stane sa, že zostanú zarazení, keď sa pred nimi „nečakane“ zjaví prekážka v podobe iného chodca.
Za bod číslo 1 v téme situačnej bezpečnosti môžeme považovať schopnosť vedome vnímať svoje okolie. Majte prehľad o svojom okolí, vnímajte ľudí, ktorí sa nachádzajú okolo vás a uvedomujte si, v akom prostredí sa nachádzate. To však samozrejme nestačí, pretože okrem toho, že svoje okolie vnímame, potrebujeme mu aj rozumieť. To je úzko prepojené s prvým bodom. Vnímame okolie cez naše zmysly a chápeme, čo nám sprostredkúvajú. Bod číslo 2, teda porozumenie signálov, ktoré predstavujú potenciálne riziko je naviazané na naše predošlé skúsenosti a na naše informačné povedomie. Tomu, aby sme si boli vedomí rizík, v ktorých sa môžeme práve nachádzať a zaregistrovali rizikové signály, ktoré k nám niekto môže vysielať, sa venujeme aj na našich kurzoch sebaobrany. V mnohom nám však pomáha naša intuícia, ktorá nám našepkáva, že niečo nie je v poriadku a mali by sme tomu venovať zvýšenú pozornosť – to všetko však len za predpokladu, že vnímame naše okolie.
Na rôznych kamerových záznamoch, ktoré zachytili konfliktnú situáciu, často vidíme obete, ktoré do poslednej chvíle nereagujú na prichádzajúcu hrozbu. Mnohokrát je tomu tak preto, že popierajú realitu a snažia sa ignorovať všetky varovné signály, ako keby sa ich daná situácia netýkala. Okrem toho, že je dôležité vnímať tzv. red flags a chápať, čo znamenajú, musíme byť schopní pripustiť si realitu, že sa môžeme dostať do situácie, kedy nás niekto ohrozí. Bod číslo 3, ktorý považujeme za kľúčový, je nepopierať prichádzajúcu hrozbu.
A posledný, štvrtý bod, ktorý považujeme v základoch situačnej bezpečnosti za dôležitý, je adekvátne zareagovať na prichádzajúce varovné signály. Reakciou môže byť aj jednoduché prejdenie na druhú stranu chodníka v prípade, že oproti nám kráča skupinka ľudí, ktorá nám pripadá znepokojivá. V tejto oblasti existujú aj rôzne behaviorálne stratégie, ktoré sa dajú použiť ako prevencia, ale musíme ich vedieť dobre zasadiť do situačného kontextu. A v neposlednom rade je adekvátnou reakciou na stupňujúci sa tlak agresora aj fyzická sebaobrana, ktorá si samozrejme vyžaduje praktický tréning.